Zvýšenie dôrazu na vývoj rómskeho jazyka v zmysle jeho štandardizácie, či zvýšenie dôrazu na prácu s detskou knihou, ako aj rozširovanie povedomia o existencii literatúry v rómskom jazyku boli diskutované témy odborného seminára BiblioROMA: Rómovia na Slovensku a knižnice (pohľad na národnostne zameranú literatúru, ktorý pripravilo občianske združenie Romano kher - Rómsky dom v spolupráci s Univerzitnou knižnicou v Bratislave pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov.
"Cieľom je mať vzdelané rómske deti," zdôraznil v úvode seminára
Miroslav Pollák (na fotografiách vľavo),
splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity, ktorý odborné stretnutie otvoril.
László Juhász (na fotografiách vpravo),
generálny riaditeľ Sekcie národnostných menšín Úradu vlády SR informoval o aktivitách a grantovej podpore literatúre v rómskom jazyku v ostatných rokoch a upozornil, že:
"Rómovia prostredníctvom svojej kultúry pomáhajú väčšine pochopiť svoju podstatu."
Marián Balog, pracovník regionálnej kancelárie Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v Banskej Bystrici sa venoval používaniu štandardizovaného rómskeho jazyka v písanej podobe každodenného života. Upozornil na fakt, že nie všetci Rómovia sú marginalizovaní a tí, z ktorých mnohí sú aj účastníkmi seminára, môžu dať impulz majoritnej spoločností a tiež vo svojom vystúpení upozornil aj na fakt, s ktorým sa stretáva pri spolupráci v neformálnej skupine Rómsky literárny klub, že je tu mnoho rómskych autorov, ktorých diela sú zatiaľ v "šuflíkoch".
Stanislav Cina z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v Bratislave sa venoval lietaratúre v rómskom jazyku z historického pohľadu. Pripomenul, že kultúra Rómov v minulosti nebola a stále ešte plnohodnotne nie je literárnou kultúrou. Rómske písané slovo vstúpilo do rómskeho spoločenstva na Slovensku až vtedy, keď sa Rómovia podrobili povinnej školskej dochádzke. Do tej doby boli Rómovia až na ojedinelé výnimky negramotní a zrejme ani v ostatných európskych krajinách tomu nebolo inak. Vyzdvihol rok 1992, ktorý bol najplodnejší vo vydávaní literatúry v rómskom jazyku avšak situáciu zhodnotil slovami, že
"rómčina sa tu len veľmi ťažko presadzuje, o čom svedčí aj fakt, že v poslednom období nevyšla žiadna publikácia výlučne len v rómskom jazyku".
Oľga Tökölyová, pracovníčka Oddelenia výskumu dejín knižnej kultúry Slovenskej národnej knižnice v Martine a Zuzana Kumanová (In Minorita) ako autorky predstavili Výberovú bibliografiu rómskej literatúry a literatúry o Rómoch, ktorá bude zverejnená aj na stránkach Rómskeho dokumentačného a informačného centra. Cieľom bibliografie bolo zdokumentovať vývoj a produkciu tlačí, ktoré sa venujú rómskej tematike, rómskej kultúre, dejinám a samozrejme aj etnografickým a sociologickým aspektom a sú výsledkom niekoľko ročnej práce v teréne s rómskou menšinou.
"Výberová bibliografia predstavuje prvú informačnú databázu, ktorá vychádza na samostatnom nosiči a veríme, že po nej budú nasledovať ďalšie, " doplnila prezentáciu Z. Kumanová.
Valéria Farah, ktorá pracuje v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach na oddelení bibliografie, sa venuje sa rómskej problematike a buduje databázu ROMANO. Vo svojom príspevku predstavila ROMANO.
"Základ bázy dát tvoria záznamy predovšetkým z periodickej, a to novinovej i časopiseckej tlače, ale aj z monografickej produkcie a štúdie zo zborníkov. Zachytáva aj legislatívne nariadenia a smernice, organizačné, spoločensko-politické a kultúrne zložky tejto komunity. Spracúvame všetky činnosti spoločenského života Rómov, či už z pohľadu samotných Rómov alebo z celoštátneho pohľadu, či z pera iných národnostných príslušníkov. Z jazykového hľadiska spracúvame informačné pramene najmä v jazyku slovenskom, českom, rómskom, ale aj v anglickom, francúzskom, maďarskom i nemeckom." ďalej informovala aj o aktivitách knižnice, ako aj výstupoch ROMANO, - databázy, ktorá je v súčasnosti prístupná aj na internete.
Hilda Šelingerová a Katarína Hrošovská zo Základnej školy v obci Lok, okres Levice predstavili účastníkom seminára svoje projekty práce s rómskymi deťmi a literatúrou určenou deťom. Hovorili o zaujímavých projektoch i skvelých výsledkoch, ktoré vrcholili aj v tvorbe vlastných rozprávkových kníh, ktoré spoločne vymýšľali deti a stávajú sa aj vyhľadávanými dielami ostatných školákov.
Diskusia účastníkov smerovala k využívaniu rómskeho jazyka v jeho písanej podobe - či už v časopiseckej alebo knižnej, k hľadaniu vhodných nástrojov používania rómskej literatúry pri práci s najmenším čitateľom - v škole, k prístupu publikácií v knižniciach, ako aj ku možnostiam grantovej podpory a zmenám grantového systému podpory periodík v rómskom jazyku.
(c) (rk-sh)
